Po manželovej smrti si Nives ťažko zvyká na samotu a ticho na vŕšku Poggio Corbello. Starostlivosť o gazdovstvo bez možnosti prehodiť s niekým slovo z nej robí prízrak. Noci sú najhoršie.
Odrazu je tu riešenie: Džakomína. Obľúbená kvočka, ktorú si vdova nasťahuje k sebe. Všetky úzkosti odrazu pominú. Cíti sa povznesene, hoci na to nemá odpoveď: manžela nahradila sliepkou. Dokonca nadobudne pocit, že je šťastná…
Až do osudového momentu, ktorý Nives prinúti urobiť zásadné rozhodnutie: zavolať veterinárovi Lorianovi Bottaiovi. Nasleduje telefonát dlhý ako sám život. Slovná výmena medzi Nives a Lorianom sa od záchrany urieknutej sliepky rýchlo uberie iným smerom. Cez nové interpretácie dávnych udalostí a starú nevraživosť sa predierajú na povrch stratené lásky, premrhané príležitosti, ťažké odhalenia a nezahojiteľné rany. Až kým nezaznie krutá otázka: Čo ak zistíme, že sme doposiaľ žili v nevedomosti o sebe samých?
